BOLO MOŽNÉ UŽ VTEDY HOVORIŤ O BAZILIKE?

Od roku 1964 nazývame šaštínsky chrám bazilikou. V tom čase uplynulo štyristo rokov odvtedy, čo Angela Bakičová sľúbila, že dá zhotoviť sochu Sedembolestnej a hneď aj sľub splnila.

Bazilikou však chrám možno nazvať až potom, keď ho za baziliku vyhlási pápež. My sme sa na svojej historickej ceste za našou Sedembolestnou dostali ešte len do sedemdesiatych rokov 18. storočia, do čias, keď chrám dokončili a umelecky dotvorili. Nemali by sme ho teda nazývať bazilikou. Ale predsa ... V kronike rádu pavlínov Historia Provinciae Hungariae – Dejiny Uhorskej provincie pavlínov – sa dozvedáme, že kronikári už vtedy nazývali chrám šaštínskej Piety bazilikou. Robili to z nevedomosti? Akiste nie! Robili to z lásky. Milovali Sedembolestnú a s ňou i chrám, ktorý jej stavali a azda i preto, že veľkosťou a krásou sa ozaj podobal na nejednu baziliku vo svete.

V starovekom Ríme sa bazilikou nazýval kráľovský palác, grécke slovo basileos znamená totiž kráľ. A pre nich i pre nás je Panna Mária kráľovnou. Vyjadrujeme tým jej veľkosť, vznešenosť i materinskú blízkosť a jej Synom i s nami.

Budeme teda tento chrám už od začiatku nazývať bazilikou, ako to robili pavlíni. So skutočným povýšením chrámu na baziliku sa budeme zaoberať neskoršie.

Môžeme teda už od roku 1780 hovoriť o bazilike? Z historického hľadiska iste nie, ale z hľadiska veľkosti, mohutnosti, štýlu a krásy tohto chrámu si to môžeme dovoliť.

NAVŠTÍVME SEDEMBOLESTNÚ V JEJ CHRÁME

Stojíme s obdivom pred bazilikou. Veže týčiace sa kamsi do výšky tu v 18. storočí ešte neboli. Priečelie chrámu možno porovnať s priečelím domu vo Fulde v Nemecku z roku 1704 až 1712, ktorého autorom je Ján Dienzenhoferm, alebo s priečelím chrámu Sant Andrea della Vallev Ríme, ktorý projektoval Carlo Maderna.

Kostoly tohto typu sú charakteristické tým, že sa v nich používajú plastické pilastre a polostĺpy. Pilastre sú pilierovité výstupky zo steny, ktoré bývajú ukončené hore hlavicou a dolu pätkou. Platí to aj o polostĺpoch. Pilastre a polostĺpy dopĺňajú tzv. edikuly. Sú to orámované výklenky v stene, do ktorých sa umiestňujú sochy svätých. Pilastre a polostĺpy tým, že vyčnievajú zo steny spolu s edikulami, vytvárajú na priečelí rozmanité odtienky bieleho svetla. Pilastre a polostĺpy sú na chráme Sedembolestnej v Šaštíne spolu s výklenkami v dvoch radoch nad sebou a vytvárajú tak výškovú gradáciu. Stredná časť priečelia je mierne zdôraznená vstupnou bránou z červeného mramoru. Nad ňou je oválne okno, cez ktoré prúdi svetlo na chór. Nad oknom je mohutná rímsa. Nad ňou je horná časť priečelia takisto so združenými pilastrami, polostĺpmi a edikulami. Najvyššiu časť chrámového priečelia tvorí tympanom. Je to mohutný trojuholníkový štít nad strednou časťou priečelia. K jeho výzdobe pratia štyri kamenné sochy vo výklenkoch. Sú to svätci duchovne spriaznení s pavlínmi : sv. Pavol pustovník, patrón pavlínskej rehole, sv. Anton pustovník, sv. Augustín a sv. Hieronym.

Nad hlavnou bránou baziliky je prosba pútnikov : MATER DOI.O.OROSA, CONSOLARE NOS PECCATORES IN TE SPERANTES – Matka bolestná, poteš nás hriešnikov, čo v teba dúfajú.

Koľko podobných modlitieb zaznelo už v tejto bazilike? Prednášali ich deti svojej Matke. Všetky si vyprosovali útechu a silu niesť svoje bolesti. Preto ich za tie stáročia prišli milióny. A desaťtisíce prichádzajú ročne i dnes!

CONSOLARE – POTEŠ !

No na priečelí baziliky je ešte jeden nápis, novší. Dali ho tam v roku 1943, keď reštaurovali chrám. Po celej šírke priečelia je zlatý nápis : Sedembolestná Panna Mária, tebe slovenská spieva krajina.  Je to refrén piesne : Tie šaštínske zvony k sebe nás volajú, ktorá zaznieva najmä pri príchode pútnikov.

SME V CHRÁME

Prechádzame cez hlavnú bránu z červeného mramoru a stojíme pod chórom. Vpredu je hlavný oltár tiež z červeného mramoru so svätostánkom. Nad ním socha našej Sedembolestnej Matky. Umiestnili ju nad svätostánok, aby ju každé oko poľahky našlo. Okolo hlavy jej ako dvanásť hviezdičiek svieti dvanásť malých žiaroviek. Telo Syna spočíva na kolenách Matky. Dovidia na ňu tisíce veriacich, ktorí sa cez veľké púte tiesnia v tomto najväčšom chráme v našej vlasti. Bazilika má hlavnú loď a šesť kaplniek, na každej strane tri. Kaplnky však nie sú uzavreté, nemajú múry, je tam len oblúk, a tak sú súčasťou baziliky. Tvoria tak vlastne osobitný druh bočných lodí. Bazilika má tak vlastne tri lode : hlavnú a dve bočné. V zadnej časti baziliky kaplnky nie sú. Tam sú po celej šírke lode stĺpy podopierajúce mohutný chór.

Steny lode medzi bočnými kaplnkami ozdobujú dvojice pilastrov s krásnymi neskorobarokovými pozlátenými hlavicami. Ponad hlavice sa okolo celého vnútorného pôdorysu vinie mohutná členená rímsa. Pod rímsou okolo celej baziliky je zlatý nápis. Je to druhý verš piesne : Ó, Mária, Bolestivá naša ochrana ...

Text piesne zložil a zhudobnil selezián prof. Jozef Strečanský. Znie takto :

My, Slováci, teba, matka, čo Patrónku vzývame,

tvoje preveliké bôle často v mysli mávame,

veď si nás milovala, Bohu obetovala

a celý slovenský národ pod ochranu prijala.

Nápis pod rímsou pochádza z roku 1943, kedy celú baziliku zvnútra rekonštruovali.

Úcta k Sedembolestnej Panny Márie

Patrónky Slovenska pre každého katolíka.

1./ S úctou prijme posvätený obraz,sochu Sedembolestnej Panny Márie šaštínskej-Patrónky do rodiny a umiestni ho na dôstojné miesto

2./ Bude sa pred týmto obrazom modliť Ruženec Sedembolestnej Panny Márie.

3./ Aspoň raz do roka,osobitne na sviatok Sedembolestnej Panny Márie putuje do Šaštína.

4./ Zoznámi sa s históriou udalostí,ktoré sa viažu na históriu šaštínskej národnej baziliky,ktorá je srdcom celého Slovenska

5./ Naučí sa piesne:Tie šaštínske zvony JKS 405,Ó Mária bolestivá JKS 394

6./ Každý deň obetujeme našej drahej Sedembolestnej Panne Márii

7./ Budeme v rodinách,vo farnostiach rozširovať úctu,dôveru a lásku k Sedembolestnej Panne Márii Patrónke Slovenska.Prosíme,aby sa vo farských spoločenstvách každý prvý piatok modlil Ruženec Sedembolestnej Panny Márie.

Mária, Matka Kristova a Matka Cirkvi i naša Matka,

oroduj za nás.