lebo zabudol na Je�i�ovo utrpenie,
na ten najv��� z�zrak Bo�ej L�sky.
sv. Pavol z Kr�a
BOLO MO�N� U� VTEDY HOVORI� O BAZILIKE?
Od roku 1964 naz�vame �a�t�nsky chr�m bazilikou. V tom �ase uplynulo �tyristo rokov
odvtedy, �o Angela Baki�ov� s��bila, �e d� zhotovi� sochu Sedembolestnej a hne� aj
s�ub splnila.
Bazilikou v�ak chr�m mo�no nazva� a� potom, ke� ho za baziliku vyhl�si p�pe�. My sme sa na svojej historickej ceste za na�ou Sedembolestnou dostali e�te len do sedemdesiatych rokov 18. storo�ia, do �ias, ke� chr�m dokon�ili a umelecky dotvorili. Nemali by sme ho teda naz�va� bazilikou. Ale predsa ... V kronike r�du pavl�nov Historia Provinciae Hungariae � Dejiny Uhorskej provincie pavl�nov � sa dozved�me, �e kronik�ri u� vtedy naz�vali chr�m �a�t�nskej Piety bazilikou. Robili to z nevedomosti? Akiste nie! Robili to z l�sky. Milovali Sedembolestn� a s �ou i chr�m, ktor� jej stavali a azda i preto, �e ve�kos�ou a kr�sou sa ozaj podobal na nejednu baziliku vo svete.
V starovekom R�me sa bazilikou naz�val kr�ovsk� pal�c, gr�cke slovo basileos znamen� toti� kr�. A pre nich i pre n�s je Panna M�ria kr�ovnou. Vyjadrujeme t�m jej ve�kos�, vzne�enos� i materinsk� bl�zkos� a jej Synom i s nami.
Budeme teda tento chr�m u� od za�iatku naz�va� bazilikou, ako to robili pavl�ni. So skuto�n�m pov��en�m chr�mu na baziliku sa budeme zaobera� neskor�ie.
M��eme teda u� od roku 1780 hovori� o bazilike? Z historick�ho h�adiska iste nie, ale z h�adiska ve�kosti, mohutnosti, �t�lu a kr�sy tohto chr�mu si to m��eme dovoli�.
NAV�T�VME SEDEMBOLESTN� V JEJ CHR�ME
Stoj�me s obdivom pred bazilikou. Ve�e t��iace sa kamsi do v��ky tu v 18. storo�� e�te neboli. Prie�elie chr�mu mo�no porovna� s prie�el�m domu vo Fulde v Nemecku z roku 1704 a� 1712, ktor�ho autorom je J�n Dienzenhoferm, alebo s prie�el�m chr�mu Sant Andrea della Vallev R�me, ktor� projektoval Carlo Maderna.
Kostoly tohto typu s� charakteristick� t�m, �e sa v nich pou��vaj� plastick� pilastre a polost�py. Pilastre s� pilierovit� v�stupky zo steny, ktor� b�vaj� ukon�en� hore hlavicou a dolu p�tkou. Plat� to aj o polost�poch. Pilastre a polost�py dop��aj� tzv. edikuly. S� to or�movan� v�klenky v stene, do ktor�ch sa umiest�uj� sochy sv�t�ch. Pilastre a polost�py t�m, �e vy�nievaj� zo steny spolu s edikulami, vytv�raj� na prie�el� rozmanit� odtienky bieleho svetla. Pilastre a polost�py s� na chr�me Sedembolestnej v �a�t�ne spolu s v�klenkami v dvoch radoch nad sebou a vytv�raj� tak v��kov� grad�ciu. Stredn� �as� prie�elia je mierne zd�raznen� vstupnou br�nou z �erven�ho mramoru. Nad �ou je ov�lne okno, cez ktor� pr�di svetlo na ch�r. Nad oknom je mohutn� r�msa. Nad �ou je horn� �as� prie�elia takisto so zdru�en�mi pilastrami, polost�pmi a edikulami. Najvy��iu �as� chr�mov�ho prie�elia tvor� tympanom. Je to mohutn� trojuholn�kov� �t�t nad strednou �as�ou prie�elia. K jeho v�zdobe pratia �tyri kamenn� sochy vo v�klenkoch. S� to sv�tci duchovne spriaznen� s pavl�nmi : sv. Pavol pustovn�k, patr�n pavl�nskej rehole, sv. Anton pustovn�k, sv. August�n a sv. Hieronym.
Nad hlavnou br�nou baziliky je prosba p�tnikov : MATER DOI.O.OROSA, CONSOLARE NOS PECCATORES IN TE SPERANTES � Matka bolestn�, pote� n�s hrie�nikov, �o v teba d�faj�.
Ko�ko podobn�ch modlitieb zaznelo u� v tejto bazilike? Predn�ali ich deti svojej Matke. V�etky si vyprosovali �techu a silu nies� svoje bolesti. Preto ich za tie st�ro�ia pri�li mili�ny. A desa�tis�ce prich�dzaj� ro�ne i dnes!
CONSOLARE � POTE� !
No na prie�el� baziliky je e�te jeden n�pis, nov��. Dali ho tam v roku 1943, ke� re�taurovali chr�m. Po celej ��rke prie�elia je zlat� n�pis : Sedembolestn� Panna M�ria, tebe slovensk� spieva krajina. Je to refr�n piesne : Tie �a�t�nske zvony k sebe n�s volaj�, ktor� zaznieva najm� pri pr�chode p�tnikov.
SME V CHR�ME
Prech�dzame cez hlavn� br�nu z �erven�ho mramoru a stoj�me pod ch�rom. Vpredu je hlavn� olt�r tie� z �erven�ho mramoru so sv�tost�nkom. Nad n�m socha na�ej Sedembolestnej Matky. Umiestnili ju nad sv�tost�nok, aby ju ka�d� oko po�ahky na�lo. Okolo hlavy jej ako dvan�s� hviezdi�iek svieti dvan�s� mal�ch �iaroviek. Telo Syna spo��va na kolen�ch Matky. Dovidia na �u tis�ce veriacich, ktor� sa cez ve�k� p�te tiesnia v tomto najv��om chr�me v na�ej vlasti. Bazilika m� hlavn� lo� a �es� kaplniek, na ka�dej strane tri. Kaplnky v�ak nie s� uzavret�, nemaj� m�ry, je tam len obl�k, a tak s� s��as�ou baziliky. Tvoria tak vlastne osobitn� druh bo�n�ch lod�. Bazilika m� tak vlastne tri lode : hlavn� a dve bo�n�. V zadnej �asti baziliky kaplnky nie s�. Tam s� po celej ��rke lode st�py podopieraj�ce mohutn� ch�r.
Steny lode medzi bo�n�mi kaplnkami ozdobuj� dvojice pilastrov s kr�snymi neskorobarokov�mi pozl�ten�mi hlavicami. Ponad hlavice sa okolo cel�ho vn�torn�ho p�dorysu vinie mohutn� �lenen� r�msa. Pod r�msou okolo celej baziliky je zlat� n�pis. Je to druh� ver� piesne : �, M�ria, Bolestiv� na�a ochrana ...
Text piesne zlo�il a zhudobnil selezi�n prof. Jozef Stre�ansk�. Znie takto :
My, Slov�ci, teba, matka, �o Patr�nku vz�vame,
tvoje prevelik� b�le �asto v mysli m�vame,
ve� si n�s milovala, Bohu obetovala
a cel� slovensk� n�rod pod ochranu prijala.
N�pis pod r�msou poch�dza z roku 1943, kedy cel� baziliku zvn�tra rekon�truovali.
�cta k Sedembolestnej Panny M�rie
Patr�nky Slovenska pre ka�d�ho katol�ka.
1./ S �ctou prijme posv�ten� obraz,sochu Sedembolestnej Panny M�rie �a�t�nskej-Patr�nky do rodiny a umiestni ho na d�stojn� miesto
2./ Bude sa pred t�mto obrazom modli� Ru�enec Sedembolestnej Panny M�rie.
3./ Aspo� raz do roka,osobitne na sviatok Sedembolestnej Panny M�rie putuje do �a�t�na.
4./ Zozn�mi sa s hist�riou udalost�,ktor� sa via�u na hist�riu �a�t�nskej n�rodnej baziliky,ktor� je srdcom cel�ho Slovenska
5./ Nau�� sa piesne:Tie �a�t�nske zvony JKS 405,� M�ria bolestiv� JKS 394
6./ Ka�d� de� obetujeme na�ej drahej Sedembolestnej Panne M�rii
7./ Budeme v rodin�ch,vo farnostiach roz�irova� �ctu,d�veru a l�sku k Sedembolestnej Panne M�rii Patr�nke Slovenska.Pros�me,aby sa vo farsk�ch spolo�enstv�ch ka�d� prv� piatok modlil Ru�enec Sedembolestnej Panny M�rie.
M�ria, Matka Kristova a Matka Cirkvi i na�a Matka,
oroduj za n�s.
